Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
Turčianske KľačanyHľadať
 
 

História obce

Medzivojnové obdobie v Kľačanoch

Situáciu po vojne obyvatelia Kľačian všeobecne vnímali ako „dobré časy". Bolo veľa roboty a dobre platenej, pretože sa musela obnoviť zničená novovzniknutá republika. Radosť sa prejavovala aj tým, že vznikala potreba spolčovania sa s cieľom ľudovej výchovy.

Na to, že v dedine v roku 1920 bolo 98 domov a obec mala 563 obyvateľov, fungovalo tu viacero spolkov. V roku 1922 vznikol Spevokol a Samovzdelávací krúžok, ktorý viedol učiteľ M. Jesenský. Spolu s členmi nacvičoval zborové piesne, divadelné predstavenia a organizoval vzdelávacie prednášky. Bohužiaľ, v roku 1928 sa „pre klebety a malichernosti" rozpadol.

V roku 1929 vzniklo úverové družstvo.

V roku 1930 založili miestni nadšenci futbalu futbalové družstvo, ktoré nazvali Spartak Kľačany. Ihrisko si však museli sami vybudovať, a to vyklčovaním briez v lokalite Dolné Dúbravy. Zakladajúcimi členmi boli páni Viliam Gallo, Chromec, Veterník, Roháčik, Miľanec, Blaho, Kubis Čabiak a pán učiteľ Rudolf Korda. Vychovávali si aj svojich nástupcov, medzi ktorých patrili napríklad Gallo, Vaňko, Prindeš, Barica či Volna. V lige hrávali s Vrútkami, Sučanmi, Lipovcom, Martinom, Turanmi a Záturčím.

6. decembra 1932 vnikla Slovenská evanjelická jednota v Kľačanoch, mala 24 členov, jej predsedom bol Ján Matis a za svoje heslo si vybrali: „Jedni druhým bremená neste a tak plňte zákon Kristov" (list apoštola Pavla Galatským 6,2). Cieľom tohto spolku bola teda vzájomná nezištná pomoc.

V ten istý deň vzniklo aj Združenie evanjelickej mládeže. Predsedom sa stal učiteľ Andrej Líška. Združenie malo 75 členov. V rámci neho fungoval aj spevokol, ktorého dirigentom bol A. Líška a mal 48 členov. Vystupovali na všetkých obecných slávnostiach, sviatkoch, pohreboch i svadbách členov.

V roku 1932 vznikol aj Ochotnícky divadelný krúžok v Kľačanoch, predsedom ktorého bol Ján Čabiak a režisérom A. Líška. Dokázali nacvičiť a odpremiérovať minimálne dve hry do roka a zabsolvovať aj okresné divadelné súťaže.

V roku 1934 vznikol miestny odbor Matice slovenskej, ktorý mal 38 členov, predsedom sa stal učiteľ Líška a jeho cieľom bolo organizovať prednášky „národného charakteru".

Pán učiteľ Líška v kronike venuje pozornosť všetkým dôležitým udalostiam v obci, z ktorých vyberám: v roku 1925 bola veľká povodeň, v roku 1928 sa objavil týfus, ktorému podľahol každý tretí občan (168 ľudí), v nemocnici sa ocitli 36 Kľačanci a zomreli 4 osoby. Ako dôvod sa uvádza stekajúca hnojovka z maštalí do potokov.

Elektrická energia bola zavedená 1. apríla 1929, ľudia jej však nedôverovali, čoho dôkazom je len 47 prípojok v roku 1933.

V rokoch 1930 – 32 sa kvôli záplavám zreguloval 625 m úsek koryta Váhu kvôli častým zničujúcim záplavám. Celkové náklady boli 630 000 Kč, obec vďaka starostovi Jozefovi Ľuptákovi zaplatila len 108 000 Kč.

Dnes už len ťažko dokážeme pochopiť, ako vtedajší ľudia, ktorí museli tvrdo pracovať nielen v zamestnaní, ale aj doma na gazdovstve, museli sa starať často o mnohopočetnú rodinu, si dokázali nájsť čas aj na spoločenský život. Podľa kroniky sa stále niečo dialo. Obecné oslavy boli pravdepodobne mimoriadne obľúbené, pretože sa ich zúčastňovali prakticky všetci občania. Avšak nielen ako diváci, väčšina z nich práve ako účinkujúci.

Spomeniem len zaznamenané oslavy v roku 1935:
7. marca obrovské oslavy „s vatrou a spevom na Dieliku" pri príležitosti 85 výročia narodenia T. G. Masaryka, september 1935: slávnosť k 17. výročiu úmrtia gen. M. R. Štefánika, „nášho bohatiera a spolutvorcu nášho štátu, 27. septembra: naši občania sa hromadne zúčastnili na privítaní prezidenta Beneša, ktorý navštívil Sučany a vzdali mu „hold nekonečnej úcty a vďaky", november: veľká obecná slávnosť pri príležitosti zvolenia dr. Milana Hodžu sa prvého slovenského predsedu vládu ČSR. Ľudia tento fakt vnímali mimoriadne intenzívne, pretože jeho otec, senior Ondrej Hodža bol farárom sučianskym, a teda aj kľačianskym a na začiatku a na konci každého školského roku bola veľká celoobecná slávnosť, dvakrát do roka divadelné predstavenia, pravidelné osvetovo-vzdelávacie aktivity, ľudia radi čítajú, obecná knižnica má 124 kníh, v roku 1937 138 kníh, 1937: každoročné stále oslavy (Masaryk, hasiči, divadelníci: priemer na predstavenie je 150 ľudí a zisk 400 korún.

Počty domov a obyvateľov
1910.......... 91 domov..................591 ľudí
1920...........98..............................563 ľudí
1930...........113............................647 ľudí

Gramotnosť obyvateľov
Rok 1933......negramotní 32.........čiastočne 9

Zamestnanosť obyvateľov
Rok 1933: 1 kováč, 2 obchodníci so zmiešaným tovarom, 1 krajčír, 5 obuvníkov, 4 stolári, 2 murárski majstri, pracovníci na železnici a v dielňach, domáci hospodári. V roku 1935 bolo v obci 17 nezamestnaných, ktorých štátna podpora bola 20 korún za týždeň. V roku 1937 v obci nebol nikto nezamestnaný, pláca robotníkov bola 20 – 25 korún denne, čo kronikár hodnotí ako dobré.

Doprava
Konské povozy, peši, cez Váh jedine obkľukou po sučianskom moste alebo člnkom (hájovom) cez Váh v kľačianskom chotári. Konské povozy prechádzali cez brody, ak bolo málo vody. V roku 1897 zriadil urbár pričineným miestneho žida Polatscheka kompu za 800 zlatých, neskoršie ju dal do prenájmu židovi Fischerovi. Ako prievozníci sa spomínajú Galovci, Bízikovci, Ján Figura, Ondrej Prindeš, Andrej Veterník, Andrej Chromec, Jozej Kubis. V kronike z roku 1933 sú zaznamenané 2 smrteľné nehody na kompe (v roku 1904 sa utopil prievozník Ján Chromec a v roku 1906 sa utopili 2 svadobčania. V roku 1937 kompa prešla pod obecnú správu a obec za ňu urbáru vyplatila 5 500 korún. Do nájmu ju dostal Jozef Gallo za nájomné 1 625 korún za rok.

Dobrovoľný hasičský zbor
DHZ v Kľačanoch vznikol v roku 1884 z iniciatívy Leopolda Fischera. Zakladajúcimi členmi zboru boli Pavol Bízik, Juraj Chromec, Andrej Blaho, Ján Kubis, Ján Kubis dolný, Ján Veterník Šovcé, Andrej Veterník, Andrej Veterník horný, Pavol Veterník, Juraj Baka, Samuel Baka, Andrej Hoľa, Andrej Sianta, Ferdinand Záborský, Andrej Matis, Ján Husár, Ján Králik, Andrej Miľanec, Pavol Figura, Pavol Jankovič, Juraj Čabiak, Andrej Barica, spolu 24 členov.
Používali dvoj aj štvorkolesové striekačky. Pomáhali nielen pri nešťastiach v Kľačanoch, ale aj v okolitých obciach, napr. v Lipovci, vo Vrútkach, v Priekope či v Sučanoch.
Od roku 1904 majú národnú zástavu, ktorú posvätil p. senior Hodža zo Sučian.
Starostovia obce všemožne činnosť dobrovoľných hasičov podporovali, spomínajú sa Pavol Lamoš, Jozef Ľupták (1927 – 1931) a aj vtedajší starosta Juraj Roháčik.

Pikošky
V roku 1935 malo 5 rodín rádio. Obec má miestnu časť Habeš, ktorá je pomenovaná podľa momentálne prebiehajúcej vojne (1936 – 1941) medzi Talianskom a Habešom (dnešná Etiópia). Bývali tam Hánešovci, Bízikovci a Haringáčovci.1937 – veľkopodnikateľ Baťa chcel postaviť autostrádu spájajúcu západ republiky s východom. Mala prechádzať aj cez intravilán našej obce. Jej predpokladaná šírka bola 18 – 20 metrov, mala byť dvojsmerná a v prostriedku bol plánovaný 2 m široký trávnik. Tento „luxus" ostal, bohužiaľ, len v Baťových plánoch. Kľačancov vydesila „krutá správa" o smrti Masaryka, všetci obyvatelia ho oplakávajú, 19. 9. bola smútočná tryzna na bohoslužbách. Tibor Smieško, vedúci notár v Sučanoch má v obci veľké zásluhy, pracuje pre blaho obce, robí ľahkú atletiku a „100 m zabehne za 10,9 sek! Roku 1940 bola mimoriadne silná zima, až -32 C, -35 C, na tri mesiace zamrzol Váh. Dedina je zaviata, po ceste vedie len úzky chodník, ktorým ľudia musia chodiť. Povozy nechodia, doprava viazne. „Náš občan Ján Kubis Čabiak st. cestoval z Bratislavy rýchlikom namiesto 4 hodín dva dni. 23. 3. 1940 po ťažkej a krutej zime sa odchádzajúce ľady podpísali pod vylomenie stĺpa, ktoré držalo hlavné lano na kompe. Pár odvážnych chlapov sa však preplavilo na druhú stranu Váhu a kompu po krátkych peripetiách spojazdnilo.


 

dnes je: 23.9.2019

meniny má: Zdenka

podrobný kalendár

webygroup
ÚvodÚvodná stránka