Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
Turčianske KľačanyHľadať
 
 

História obce


 

Od prvopočiatku k prvej písomnej zmienke

Predstava kvalitného života pravdepodobne uchvátila aj prvých obyvateľov, ktorí sa už v 1. storočí pred Kristom na tomto území usídlili. Pamiatkou po ich činnosti je ešte i dnes identifikovateľné bývalé opevnené hradisko, ktoré sa nachádza v lokalite Hrádok a ktoré ľudia obývali približne dve storočia. Slovania do Turca, teda aj do Turčianskych Kľačian, prichádzajú približne v 7. storočí po Kri ...
 

Od Košútovcov po revolučné roky

Majitelia Sklabinského hradu a jeho priľahlých dedín, teda aj Kľačian, sa striedali veľmi často. Po Košútovcoch v rokoch 1403 – 1410 vlastnili Kľačany šľachtici zo Zlatých Moraviec, z Plášťoviec i z gemerskej Bátky. Od roku 1410 vlastnil hrad Sklabiňa turčiansky župan Andrej Balický. V r. 1469 sa hrad stal kráľovským majetkom. V roku 1470 uhorský kráľ Matej Korvín daroval sklabinské panstvo svo ...
 

Od revolučných rokov po 1. sv. vojnu

Roky 1848-49 sú považované v našich dejinách za revolučné roky. Predstavitelia národnostných menšín vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku chceli vojenským spôsobom zlikvidovať absolutizmus, poddanstvo a zaistiť rovnosť pred zákonom, ústavný režim a slobodu národom. Stalo sa, že Rakúsko – Uhorsko sa rozdelilo a Uhorsko, do ktorého patrili aj slovenské územia, sa konštituovalo ako nezávislý štát s vlastno ...
 

1. sv. vojna v Kľačanoch

Pán učiteľ Líška, ktorý viedol kľačiansku obecnú kroniku od 1. novembra 1933 zapísal aj spomienky ľudí, ktorí prežili 1. svetovú vojnu. Spomína, že vojna vtrhla do našej obce v noci 28. júla 1914, kedy sučiansky podnotár Galamboš prišiel do obce a „bubnovaním a pískaním" spravil poplach. Prečítal ľuďom mobilizačnú vyhlášku, na základe ktorej do vojny a na odvod do Trenčína nastúpili Emil Korda, Já ...
 

Medzivojnové obdobie v Kľačanoch

Situáciu po vojne obyvatelia Kľačian všeobecne vnímali ako „dobré časy". Bolo veľa roboty a dobre platenej, pretože sa musela obnoviť zničená novovzniknutá republika. Radosť sa prejavovala aj tým, že vznikala potreba spolčovania sa s cieľom ľudovej výchovy. Na to, že v dedine v roku 1920 bolo 98 domov a obec mala 563 obyvateľov, fungovalo tu viacero spolkov. V roku 1922 vznikol Spevokol a Samov ...
 

Obdobie 2. svetovej vojny v Kľačanoch

8.9. 1938 bolo vyhlásené stanné právo, zvyšuje sa napätie. 23. 9. 1938 o 22,20 hod. bola vyhlásená všeobecná mobilizácia mužov do 40 roku z Kľačian odvádzajú Miloša Veterníka, Jozefa Kubisa, Jozefa Volnu, Andreja Kubisa Čabiaka, Andreja Chromčíka ml. a ďalších, spolu 60 vojakov. Občania veľmi pozorne sledujú vývoj situácie, vyhlásenie autonómie Slovenska, aj demobilizáciu, či nástup Jozefa Tisa na ...
 

1944 – 45, SNP v Kľačanoch

Kronikár podrobne opisuje celkovú vojnovú situáciu v Európe, na Slovensku, ale aj v Kľačanoch. Mení rétoriku a pohľad na vývoj situácie. Ak v roku 1941 ešte stojí na strane Nemecka, v týchto rokoch už občania „vzhliadajú" na Rusov ako na jediných možných záchrancov. Priznáva však, že „stáť na strane Nemcov bolo ovplyvňované politickou chytristikou a propagandou" a „vrodená láska k bratom Čechom, R ...
 

Povojnová situácia v Kľačanoch

Politická situácia V roku 1945 sa začínajú u ľudí prejavovať známky strachu z novej vojny, pretože nastali problémy pri príprave na mierovú konferenciu. V kronike sa spomína strach z atómovej bomby. Takisto sa na Slovensku začína politický boj medzi KSS a DS. Tento zápas vedie k tomu, že KSS si začína vynucovať pozornosť a poslušnosť, „do všetkého sa montuje" a preto oprávnene začínajú vznikať sp ...
 

50. roky v Turčianskych Kľačanoch

50. roky sú obdobím silne ovplyvneným udalosťami po roku 1948. Znárodňovanie v našej obci spočívalo najmä vo vstupe gazdov do družstva. Štátna politická propaganda síce vplývala na každodenný život, no nie každý gazda vstupoval do družstva s nadšením. Boli aj takí, ktorí vôbec nevstúpili do družstva a často kvôli tomu mali veľké spoločenské i politické problémy. Inak chlapi robili väčšinou na Vrút ...
 

60. roky v Turčianskych Kľačanoch

Obyvatelia okrem pravidelného chodenia do práce museli odrábať jednotky do JRD, povinne sa zúčastňovať na akciách „Z", vypomáhať pri nárazových poľnohospodárskych prácach (sejba, sadba, žatva, zvoz, mlátenie), stihnúť postarať sa o svoje gazdovstvo a rodinu a ešte sa venovať aj kultúrnym aktivitám. A to všetko bez áut, telefónov, internetu, moderných pracovných strojov a nástrojov...Dnešný človek ...
 

70. roky v Turčianskych Kľačanoch

Bežný život Zaujímavosťou z tohto obdobia je skutočnosť, že sa uvažuje o plynofikácii obce, ktorá nie je dodnes, o pomenovaní ulíc, ktoré taktiež nie je dodnes, že sme prišli o matriku, ktorá sa presunula na Lipovec, že sme dostali pridelené vrútocké PSČ, že sa začína uvažovať o stavbe nového domu smútku (v 1972) a podarí sa ho postaviť až po revolúcii, v roku 1974 sa dokončila práca na stavbe ...
 

dnes je: 24.3.2019

meniny má: Gabriel

webygroup
ÚvodÚvodná stránka