Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
Turčianske KľačanyHľadať
 
 

História obce

60. roky v Turčianskych Kľačanoch

Obyvatelia okrem pravidelného chodenia do práce museli odrábať jednotky do JRD, povinne sa zúčastňovať na akciách „Z", vypomáhať pri nárazových poľnohospodárskych prácach (sejba, sadba, žatva, zvoz, mlátenie), stihnúť postarať sa o svoje gazdovstvo a rodinu a ešte sa venovať aj kultúrnym aktivitám. A to všetko bez áut, telefónov, internetu, moderných pracovných strojov a nástrojov...Dnešný človek si to už nedokáže ani len predstaviť.

26.7. a 27.7. 1960 bola v obci veľká povodeň, vyčíslené sú obrovské školy na majetku a úrode, cesty sú neprejazdné. Pri likvidácii škôd pomáhajú vojaci, Tehelňa Martin. Ešte na jar 1961 sa likvidujú škody po povodni.

28.10. 1960 v obci pretrvávajú veľké problémy s alkoholizmom. Navrhuje sa, aby výčapníčka v miestnom „bufete" (čo bola krčma spojená s obchodom u Ľuptákov, dnešných Barbuščákovcov) nepredávala alkoholické nápoje v čase výplat (t.j. 10-teho a 25-teho každý mesiac). Bufet prevádzkuje Jednota, ktorá vyslovila nesúhlas s týmto návrhom.

Bežný život aj v roku 1961 je ovplyvňovaný prácami na JRD, všetky aktivity v obci sú podmieňované poľnohospodárskymi prácami. P. Hruška je veľmi aktívny a starostlivý, kvôli vykonávaným stavebným prácam rokuje so všetkými dodávateľmi, najmä však s Váhostavom ako vykonávateľom stavebných prác na kanáli.

K bežnému životu obce neodmysliteľne patrili oslavy rôzneho druhu, ktoré sa konali bez výnimky každoročne. Prvou oslavou v roku bol Víťazný február (25.2), potom nasledovala oslava k oslobodeniu obce (11.4), 1. a 9. máj (sviatok práce a oslobodenie vlasti), SNP (29.8.) a VOSR (7.11). 26.3.1965 sa plánuje oslava obce na 14.4.1965, kde v rámci kultúrneho programu bude tiež účinkovať tanečný súbor z Martina a Divadlo poézie (dnes Komorné divadlo Martin). Program dodá miestna ZŠ i kultúrna komisia.

Hasiči
Požiarny zbor v Turčianskych Kľačanoch pracoval samostatne, dobrovoľne a úspešne. Jeho úlohou bolo o.i. aj robiť obhliadky domov, ktoré požiarnici vykonávali pravidelne na jar a na jeseň. Nedostatky nachádzali najmä na povalách a v hospodárskych budovách, kde gazdovia mali neodborné elektrické prípojky. P. Pozorčiak žiada 1 striekačku pre Horný koniec, lebo doterajšia má krátky dosah.

Poľovníctvo
V šesťdesiatych rokoch sa k starým poľovníkom postupne pridali Vladimír Kubis Pirohé, Ondrej Hoľa, Miloš Kubis či Rastislav Lojš. V tomto období sa Kľačanci spojili s lipovskými poľovníkmi a vytvorili poľovnícke združenie Kýčera. Hospodárili na cca 2 360 ha pôdy. Odstrelenú zver odovzdávali na vrútockej stanici a potom sa odvážala podľa objednávky buď do Hyzy Diviaky alebo do Hyzy Žilina.

p. Orčík spomína, že jeden z poľovníkov raz na poľovačke namiesto jeleňa zastrelil jalovicu. Keďže to bola mimoriadne nepríjemná situácia (v miestnom JRD musel byť o tejto udalosti vykonaný zápis), museli ju kolegovia rýchlo vyriešiť. Jalovici teda na potoku kameňmi dolámali nohu a na jatky ju odviezli so záznamom, že je ťažkom po úraze.

Ďalšou zaujímavosťou z poľovného revíre je udalosť, kedy p. Roháčik Jozef zastrelil dvoch jeleňov jednou ranou. Bola to vyslovene náhoda. Pretože stáli v rane, za sebou v jednej línii. Prvý padol hneď, druhý až po chvíli.

IBV
27.10.1966 – na rade MNV sa začína uvažovať o rozširovaní bytovej výstavby v našej obci. P. Kubáň, predseda JRD, navrhuje, aby sa stavalo na „neužitočnej pôde" v Dúbravách, keďže Podžiar je už plný a záhrady sa nechávajú kvôli prírode nezastavané. 5.12.1966 zasadalo plénum MNV, kde sa hovorilo najmä o IBV. Problémom bolo, že obce boli v tej dobe rozdelené do troch skupín: strediskové (nad 1 000 obyvateľov), rozvojové (povolené stavať) a na dožitie (zákaz stavania). Kľačany boli podľa rozhodnutia ONV zadelené do skupiny na dožitie. Uznesením č. 25/1966 však plénum rozhodlo, že obec bude zaradená do skupiny rozvojových obcí, intravilán sa rozšíri o Dúbravy. V Pláne rozvoja obce sa počíta s výstavbou ZŠ, jaslí, MŠ a obchodnej siete a služieb. P. Zachar plánuje dokonca plynovod v obci! P. Šimko z ONV povedal, že najprv treba vybudovať v Dúbravách vodovod, dotiahnuť elektrickú energiu a cestu a až potom stavať domy. Podžiar, ktorým sa vtedajšia zástavba v Kľačanoch končila, končil dvojdomom p. Kramára a Kubáňa. Tak sa začala nová výstavba v lokalite Dúbravky a Dúbravy.

Šport (budovanie ihriska)
13.4. 1962 -v zápisnici z rokovania rady MNV sa prvýkrát spomína potreba nového ihriska. Poslanec Hruška a predseda JRD Kubáň majú vyhliadnuť nové vhodné miesto. 18.5. 1962 vyberú presne to, na ktorom stálo tzv. staré ihrisko pod kanálom pri lavici. Pôvodné ihrisko bolo zničené pri výstavbe kanála (stále povyše dnešnej lavice cez Váh v Sihoti). V roku 1960 sa futbalové družstvo Spartak Kľačany premenovalo na TJ Pokrok Turčianske Kľačany.

Derivačný kanál a lávka (most) cez Váh
Intravilán obce sa skladal pred novou výstavbou obce len z Horného konca, Malej a Veľkej strany, Podžiaru a Habeša, ktoré siahali až k Váhu.

Kanál je postavený aj v bývalej zastavanej časti zvanej Habeš. Výstavbe kanála padlo za obeť niekoľko domov. Hanešovci, Czinege, Giertovci a Geľanovci sa presťahovali do domov, ktoré postavil Váhostav, ostatní dostali pozemky a peniaze na domy, ktoré si postavili samy. Mosty cez kanál a Váh nesmeli stáť kvôli bezpečnosti oproti sebe. Stavbou kanála sa radikálne zmenila poloha obce, pretože pod kanálom sa už stavať nesmelo a dedina sa musela rozrastať smerom na východ a západ. Most cez kanál postavili už v roku 1960, lávku cez Váh dokončili až v roku koncom roku 1961. Obidva prechody boli životne dôležité pre občanov Kľačian, pretože uľahčovali presun ľudí do práce, ktorí pracovali pri železnici.

8.11.1963 sa U121/20 určujú Ján Jankovič, Július Hruška a Jozef Kramár ako zástupcovia obce na kolaudáciu kanála (nevieme, kedy skutočne kolaudácia bola)

8.5.1969 – U č. 27/69 „Rada MNV žiada Dopravoprojekt Bratislava o riešenie prechodu pri lavici cez Váh pri budovaní diaľnice!" stanovisko je spoločné s JRD, ktoré má v dotknutých miestach svoje parcely. Z tohto záznamu vyplýva, že diaľnica prechádzajúca cez kataster Turčianskych Kľačian bola plánovaná pred vyše päťdesiatimi rokmi!

Výstavba Kultúrneho domu (ďalej len KD) 1960 - 1964
Kultúrny dom stojí na pozemkoch, ktoré kedysi vlastnili Kubisovci, Ďurmanovci či Šuhajdovci. Výstavba sa začala v lete roku 1960. Dovtedy sa kultúrny život odohrával v bývalom Ľuptákovskom dome. Z výstavby Kultúrneho domu aspoň pár zaujímavostí: Kultúrny dom sa staval, ako bolo v tej dobe obvyklé, v rámci akcie „Z", každý občan obce od 16 rokov odpracuje 30 brigádnických hodín, denne tam pracuje aspoň 15 ľudí, práce sú regulované podľa plánu prác na JRD, v roku 1962 sa spomína, že práce viaznu, pretože je veľmi slabá agitácia v obci. Keďže stavba je realizovaná v rámci akcie „Z", stavajú si ju sami občania. No tí musia chodiť do práce, venovať sa svojmu gazdovstvu i rodine, pri nárazových prácach sú povinní pomáhať na JRD a ešte musia odrábať povinné hodiny na KD. Niet sa preto čo čudovať, že odmietajú pracovať na KD, pretože chcú aj žiť. Stavebná komisia ale aj tak 3x do týždňa vyhodnocuje práce na KD a neúnavne pozýva písomne i osobne ľudí na brigádu. Dokonca v máji 1963 predvolali na MNV troch občanov, aby vysvetlili, prečo nepracujú na KD. V tom istom roku bola stavba KD vyhodnotená ako najlepšia v kraji. Za rok 1963 sa odpracovalo cca 16 000 hodín. Obec dostala navýšené peniaze na KD na 110 000 Kčs, z toho na javisko 79 000 Kčs. Slávnostné otvorenie sa plánuje na 24.5.1964, otvorenie sa uskutočnilo pravdepodobne 29.5.1964. Starší občania Kľačian si však veľmi jasne spomínajú na oslavy. Zúčastnilo sa ich cca 350 ľudí, ktorým bol podávaný aj slávnostný obed. O kultúrny program sa starali speváčky Janka Guzová z Bratislavy, p. Kohútková a p. Waldauf z Prahy, Armádne divadlo z Martina (dnes Komorné divadlo) malo predstavenie. Slávnostný príhovor predniesol p. Hruška a večer bola zábava. Z týchto osláv existuje bohatá fotodokumentácia. V KD v tom období prevádzkuje svoju činnosť kino Magura. Premieta sa v stredu a v sobotu o 19.00 hod., v nedeľu pre dospelých o 18.00 hod. a pre deti od 15.00 hod.

Od otvorenia KD sa do jeho priestorov presťahoval aj vtedajší MNV, ktorý dovtedy sídlil na Hornom konci v dnešnom dome Letrichovcov.

Požiarna zbrojnica (dnes Hasičská zbrojnica)
Táto stavba sa taktiež realizovala v rámci akcie „Z". Stavať sa začalo v roku 1965, najviac brigádnických hodín odpracovali, samozrejme, hasiči, a to Ondrej Jamriška, Ondrej Jankovič, Miloš Vaňko, Ján Kubis či Ján Veterník. Svoju činnosť Hasičská zbrojnica začala v nových priestoroch prevádzkovať v roku 1969. Táto budova stojí na Hornom konci, svojmu účelu slúži doteraz.


 

dnes je: 23.9.2019

meniny má: Zdenka

podrobný kalendár

webygroup
ÚvodÚvodná stránka