Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
Turčianske KľačanyHľadať
 
 

História obce

1944 – 45, SNP v Kľačanoch

Kronikár podrobne opisuje celkovú vojnovú situáciu v Európe, na Slovensku, ale aj v Kľačanoch. Mení rétoriku a pohľad na vývoj situácie. Ak v roku 1941 ešte stojí na strane Nemecka, v týchto rokoch už občania „vzhliadajú" na Rusov ako na jediných možných záchrancov. Priznáva však, že „stáť na strane Nemcov bolo ovplyvňované politickou chytristikou a propagandou" a „vrodená láska k bratom Čechom, Rusom a ostatným slovianskym národom bola v týchto časoch, keď utrpenie celou váhou doliehalo na spomenuté národy, len zosilnená." Protinemeckú náladu vystihuje aj poznámka: „Ľud kľačiansky sa primkol k (sučianskemu) farárovi Vojtechovi Hruškovi, ktorý sa aktivizoval proti ľudovofašistickému režimu a šíril sloviansku myšlienku...Vďaka nemu ani nebola založená na škole Hlinkova mládež a nikde v obci sa nezdravilo „Na stráž"... Tí, ktorí si vybudovali kariéru v ľudáckom režime ostali mimo cítenia občanov, ktorí ich nenávideli a ich obchádzali".

Farár Hruška a učiteľ Korda organizovali vstúpencov proti „germánskej brutalite a rozpínavosti" a rozširoval protifašistické letáky. Patril k nim aj Ján Kľačianka, ktorý napr. ukrýval farárovu „spolupracovnicu" Martu Trnovú. Jej prenasledovanie ovplyvnilo život M. Blahu a M. Chromčíka, ktorí jej po jednom nočnom stopovaní zo strany Ústrednej štátnej bezpečnosti pomohli utiecť.

Miestny hostinský Jozef Ľupták, ktorý istý čas žil v Rusku, bol hlavnou osobou pri prípravách na povstanie v Kľačanoch. Pomocou učiteľa Pátka zo Sučian vytvoril v obci „tajný národný výbor", ktorého členovia boli „zasvätení do tajnej práce protifašistickej". V kronike sa okrem p. Ľuptáka a p. Kľačianku spomínajú aj Miloš Vaňko, Miloš Šovčík, Juraj Roháčik a Ján Kováč. Pán Ľupták sa 15.5.1944 stáva predsedom Revolučného národného výboru.

Do Ľuptákov chodí veľa ľudí, najmä mladých, ktorí sa informujú o dianí v republike a zakaždým dostanú veľký balík, ktorý obsahuje salámu, chlieb, konzervy, trafiku a taktiež aj fľašu dobrej slivovice alebo koňaku. Z Kľačian odchádzajú do Kláštora pod Znievom alebo do Gaderskej doliny. Samozrejme, sú to partizáni. No nebol to len p. Ľupták, ktorý sa staral o partizánov, pomáhali im aj Miloš Vaňko (krajčír) a Ján Šovčík. Na prípravách povstania pracovali všetci členovia národného výboru (+ Ján Vojvoda), niekoľko mužov, ktorí držali stráž obce, ale i muži, ktorí sa pred povstaním prihlásili za partizánov.

Ako vojaci „so zbraňou v ruke" sú v kronike poznamenaní: Rudolf Korda – učiteľ, Miloš Šovčík – úradník, Ján Suroviak – úradník, Ján Kubis Čabiak – roľník, Miloš Kubis Čabiak – úradník, Jozef Kubis Čabiak – úradník, František Kubis Čabiak – obchodník, Pavol Gallo – elektrikár, Viliam Gallo – obuvník, Ondrej Miľanec – úradník, Ján Jankovič – kováč, Pavol Bízik – roľník, Pavol Geľan – robotník, Ján Veterník – stolár, Michal Barunik – roľník. V našich horách ale veľa partizánov nebolo, celkovo v Malej Fatre bolo približne 250 Rusov. Občania všetkých partizánov podporovali proviantov. V Kľačanoch neprebiehali hlavné boje, boli len menšie boje v Hrabinách.

7.9.1944 o 2,30 hod. ráno obec obsadili Nemci. Občania boli na túto udalosť pripravení, vysťahovali sa do hôr a do susedných obcí „na východ". Nemci v obci rabovali a brali všetko hodnotné, muži museli pracovať v zákopoch a donášať muníciu. Zranení boli Juraj Kubička a Ján Prindeš. Hneď 7.9. však strieľali po skupine občanov aj napriek tomu, že videli, že sú to civilisti, pretože tam boli ženy aj deti. Zastrelili 20-ročného Juraja Kubisa Čabiaka. Nemci odišli 20. 9., v obci sa teda nezdržali ani dva týždne. Po skončení povstania a návratu „chlapov domov" už v dedine neboli.

Obec bola oslobodená 11. 4. 1945 o 5. hodine ráno, Nemci v tom čase už boli v „strečnianskom priesmyku". Nezvestným občanom ostal František Kubis Čabiak, ktorý bol neskôr vyhlásený za mŕtveho. Obec z vojny vyšla bez väčších utrpení v porovnaní s inými obcami.

Po vojne nastala v obci nebezpečná situácia. Kronikár píše, že každý myslí len na seba, každý chce mať povojnové výhody ako prvý. „I takí ľudia, ktorí sa za vojny obohatili, či už speňažovaním predmetov na čiernom trhu alebo zmocnením sa vecí... pri prechode frontu u železnice domáhajú sa prídelov každého druhu". Národný výbor má teda veľké problémy s udeľovaním humanitárnej pomoci.


 

dnes je: 23.9.2019

meniny má: Zdenka

podrobný kalendár

webygroup
ÚvodÚvodná stránka