Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
Turčianske KľačanyHľadať
 
 

História obce

1. sv. vojna v Kľačanoch

Pán učiteľ Líška, ktorý viedol kľačiansku obecnú kroniku od 1. novembra 1933 zapísal aj spomienky ľudí, ktorí prežili 1. svetovú vojnu. Spomína, že vojna vtrhla do našej obce v noci 28. júla 1914, kedy sučiansky podnotár Galamboš prišiel do obce a „bubnovaním a pískaním" spravil poplach. Prečítal ľuďom mobilizačnú vyhlášku, na základe ktorej do vojny a na odvod do Trenčína nastúpili Emil Korda, Ján Matis, Pavel Lamoš, Karol Prindeš, Jozef Litvaj, Jozef Blahušiak a Jozef Gregor. Podľa druhej mobilizačnej vyhlášky do vojny odišli Pavol Bízik, Ján Fajna, Andrej Sianta, Jozef Veterník Vozíke, Ján Bízik a Jozef Čabiak. Do zajatia do Ruska sa dostali Pavel Lamoš, Jozef Veterník Trninský a iní. Ženy a deti po odvedených dostali vyživovací príspevok 5 korún mesačne, čo bolo v tej dobe dostačujúce. Na začiatku vojny zmizli z obehu zlaté peniaze, do konca roku 1914 strieborné, neskôr aj niklové a bronzové. Namiesto toho boli vydané papierové koruny a dvojkoruny (zlatovky) a razili sa 20 a dvojhalierniky zo železa.

Prvá svetová vojna ťažko zasiahla do života Kľačancov, ktorí pociťovali veľký nedostatok a biedu. Učiteľ Líška píše o krutej maďarizácii počas vojny, ktorej dôsledky s dostavili v roku 1916, kedy nastala dôsledná rekvirácia majetku občanov. Bralo sa všetko, všetko sa zdražovalo. Potraviny boli na prídel na lístky, neskôr dokonca aj topánky a oblečenie. Kľačany v tejto dobe prišli aj o dva kostolné zvony.

Medzi ľuďmi logicky vládla zlá nálada, žilo sa bez vízie do budúcnosti, objavovali sa heslá ako „Užiť si dňa" alebo „Užiť si každého okamžiku". Značne bola rozšírená aj nevera manželiek, ktorých muži boli na vojne. Učiteľ Líška ich však neodsudzuje, chápe ich konanie. Čo však považuje za neprístojné, je rast krádeží, žobranie a „zločinnosť".

Obeťami vojny boli medzi Kľačancami Ján Fajna, Emil Fajna, Juraj Figura, Ondrej Gregor,, Ján Husár, Koloman Husár, Jozef Jankovič Pirohé, Jozef Jankovič Svitké, Ján Kramár, Ján Raffaj, Jozef Šuhajda a Jozef Veterník Trninský.

Koniec vojny a vznik ČSR naši obyvatelia zaregistrovali až na druhý deň, teda 29. októbra 1918. Brali to ako veľké vyslobodenie fyzické aj psychické a veľmi pozitívne vnímali aj prijatie Martinskej deklarácie alebo aj Deklarácie slovenského národa (je dokument z 30. októbra 1918 prijatý na zhromaždení v Martine, kde sa účastníci prihlásili k sebaurčovaciemu právu národov a ustanovili SNR ako jedinú predstaviteľku oprávnenú vystupovať v mene slovenského národa. Je to jeden zo základných dokumentov zrodu česko-slovenského štátu a potvrdenie, že aj Slováci chcú štát Česko-Slovensko). Ešte v roku 1918 vznikla v Kľačanoch národná rada a jej predsedom (starostom) sa stal učiteľ Miloslav Jesenský.


 

dnes je: 23.9.2019

meniny má: Zdenka

podrobný kalendár

webygroup
ÚvodÚvodná stránka